A tak som toto leto zažil kvôli tejto negatívnej vlastnosti mužského pokolenia (asi má aj pozitívne stránky, ale v tomto príbehu rozhodne nie) malé oblaženie duše.
V jedno slnečné sobotné ráno som mal plánovanú návštevu Avionu v Bratislave. Nespomínam si prečo, ale chcel som to mať za sebou čím skôr. Pri Harleyi za železničným nadjazdom, ako sa na krásny deň patrí, boli nanominovaní zelení "permoníci" a hotovali si zariadenie na meranie rýchlosti v smere po Gagarinovej von z mesta. Okamžite ma napadlo: "Ej dávaj pozor, keď sa budeš vracať nazad, aby nás drábi neorabovali!" ... a vypustil som to z hlavy.
Pri návrate z Avionu som zastal na červený semafór na zjazde z D1 na Gagarinovu. Cesty boli ľudoprázdne, stál som v ľavom pruhu a čakal ...
Zrazu mi po pravej strane na mojej úrovni zaparkovalo krásne kabrio mercedes. Upútal ma už z diaľky, lahodne kovový zvuk valcov a čistý, podmanivý škripot bŕzd. A keď som sa naň otočil, jediné pozitívum čo ma napadlo bolo: "Určite mám so svojou škodovkou lacnejší servis!" Všetko ostatné totiž bolo na tom aute lepšie ... tvar, zvuk, farba, stiahnutá strecha. Hold, nemci to vedia.
Vodič, nestrhaný mladík do 35 rokov nonšalantne telefonoval a užíval si leto. Blond kadere, úsmev, dokonalé biele zuby, polo košeľa. Zložil telefón a pozrel sa na mňa. Nevedel som zrejme skryť obdiv a tak sa kútikom pousmial a dva krát zošliapol plynový pedál. Bože, ten zvuk! Tak som prijal toto divadlo a tiež som sa pousmial. Dva krát som zošliapol plynový pedál, oboma rukami chytil volant a zahral sústredenú tvár. Muselo to byť komické, lebo moje auto zachrchlalo, ako sa snažilo napodobiť Bachovu symfóniu Deimlera. Rockefeller sa otvorene rozrehotal, dvakrát prikývol, čím prijal moju výzvu a oboma rukami chytil volant.
Na oranžový semafór som si uvedomil, že na "štarte" čakám sám a vychutnávam si zadné svetlá nemeckého krásavca. "Sa po.er! Aj poistku mám lacnejšiu!" Nemohol ma počuť, ale uľavil som si. Ešteže sa mi dajú sťahovať okná. Pri troche predstavivosti mám tiež kabrio (predstavivosť mám obrovskú).
Vtedy som si spomenul na komando pri Ružinovskom cintoríne. "He, že by?" vzhľadom na rýchlosť akou vyrazil som nepochyboval, že je vhodný kandidát ... ale predsa, niekedy sa zástupcovia zákona ľaknú, alebo ich oslepí dokonalá metalíza a zabudnú fajnové autá zastavovať.
Už z väčšej vzdialenosti som zaregistroval, ako je mercedes zaparkovaný a naplno sa mu venujú borci v zeleno-žltom prevedení. Keby to boli mechanici, bol by to krásny pohľad. Tu sa ale chalani tvárili neprístupne, denné strniská nedávali šancu na vyjednávanie. Povolenou rýchlosťou som prešiel okolo. Bolo mi príjemne. Leto, sobota, hrialo ma pri srdci.
Ako celá story skončila neviem, či prešlo pár drobných do štátneho rozpočtu sa určite nedozviem. Mal som ale pocit, že túto rundu som vyhral. Faktom je, že pomaly som zašiel ďalej.
